Příběh - Radka Řeka

Goto down

Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Admin za Tue Aug 07, 2018 8:56 pm



avatar
Admin
Admin

Poèet pøíspìvkù : 153
Join date : 07. 07. 18

Zobrazit informace o autorovi http://gameofthrones-rpg.forumotion.eu

Návrat nahoru Goto down

Motýľ a orkán

Příspěvek pro Raduš Rieka za Thu Oct 04, 2018 4:43 pm

Jej milovaný bratia kdesi vo svete a ona sa zas a znova bude musieť postarať sama o seba. Pche…! Čo sú za rodinu, ak nedokážu byť stále spolu? Občas má pocit, že je na tomto svete sama ako prst. Vraj…”Vybavili sme ti dobrú prácu v kuchyni na jednom hrade. Nemusíš nič robiť len občas pomôcť. Dostaneš za to najesť, nejaké peniaze a môžeš tam spať s ostatnými sluhami.” Akoby ona potrebovala nejakú takú prácu! Vlastne… potrebovala. Každý kto chce v dnešnom svete prežiť musí niečo robiť, ak sa nechce spoliehať na žobranie a dobré srdce iných ľudí. Dobré srdce.. To isto! Kto už má v dnešnom svete dobré srdce?! Nikto. Alebo…? Má. Ona má. Vždy mala dobré srdiečko a láskavú povahu. Láskavú, veselú… Ľudia ju za to milovali, až kým neotvorila svoju nevymáchanú papuľu. Svojim ostrým jazykom dokázala človeka potešiť, pohnevať si, ale nikdy mu nepriviesť slzy. Prvé dni na zámku boli ťažké. Nikdy nedokázala počúvať rozkazy, príkazy, nikdy nedokázala obstáť na jednom mieste. Začiatky s ňou boli mimoriadne ťažké, avšak hlavný kuchár si ju obľúbil. Našla si v jeho srdci zvláštne miesto a vďaka tomu nebola už po pár dňoch vyhodená. Veď kto to kedy videl, aby jedno dievča za tak krátky čas rozbila toľko tanierov a pohárov? A ešte pri umývaní! Takmer vždy bola nešikovná. Ak sa niečoho chytila, do niečoho pustila, tak jej to samozrejme nešlo. Až na pár výnimiek. Dokázala mastiť karty tak ako snáď nikto na svete. Ak išlo o spev, mala hlas ako malá bohyňa i keď poznala len samé oplzlé piesne z krčiem a hostincov. Ak trebalo niekomu poriadne vynadať, dokázala to bravúrne. A ak trebalo niekomu vyrozprávať príbeh… nuž, mohla sa pokojne pridať k potulným hercom a bola by svetoznáma s tým svojim talentom. Lenže v týchto končinách žiadne potulné divadlo nechodilo a tak mohla zabávať iba tých pár ľudí v kuchyni alebo v hostinci, kam chodievala oberať ľudí o peniaze. Tak si žila svoj malý, jednoduchý, avšak veľmi veselý život na hrade. Až kým…
Bola z tej ponuky poriadne vyjavená a nebyť tých peňazí, ktoré by za to dostala, rozhodne by hradného “pána” vysmiala, opustila jeho služby a šla hľadať svoje šťastie niekde inde. Kto to kedy videl, že dievča z kuchyne, to hlučné a papuľnaté dievča bez riadnych spôsobov robilo spoločnosť lady. Nie veľkej, ale lady je lady. Je úplne jedno či patrí do menšieho alebo väčšieho rodu. Bolo to zvláštne, priam divné. Nuž ale… peniaze sú peniaze a lady Darry sa jej vždy javila ako milé dievča. Síce také to sladké, utiahnuté a naivné, ale aspoň nie je nafúkaná, namyslená, upišťaná a rozmaznaná. Bude mať pri nej istotu, že ak sa jedna pri druhej neunudí k smrti, aspoň si nepôjdu do vlasov. Strýko lady Darry ešte predtým akoby tie dve zoznámil, nariadil ryšavej papuľke aby sa poriadne okúpala, upravila svoje vlasy a pokiaľ to bude možné, navliekla na seba nejaké vhodnejšie šaty. Predsa len… bude robiť spoločnosť jeho milovanej neterke a kto to už kedy videl, aby mladej lady robila spoločnosť zafúľaná dievčina? A tak sa stalo, že Radka nie len že bola čistá, voňavá, ako tak upravená, ale dokonca ju jedna zo služobných navliekla do tých nechutne nepohodlných dievčenských šiat. Mala pocit, že sa v nich zadusí. Nechápala, ako to môžu dievčatá nosiť. To je jedna vec, že mali ako-tak voľné nohy pod tou sukňou, ale každý nádych bol horší a horší. Akoby mala na sebe železnú pannu, ktorú každý nádych len viac sťahoval okolo jej hrude.
“Raz v tom odpadnem, zadusím sa a bude.” Pomyslela si v duchu, keď už bola pripravená stretnúť sa s lady Darry. Po celý čas si v duchu pripomínala, bude lepšie dávať si pozor na svoje ústa, na svoje spôsoby. Vymýšľala, tak veľmi rozmýšľala nad tým, čo by mohla robiť s takou lady. O čom by sa mohli tie dve rozprávať? Dokázala by sa naučiť hrať karty? Jediný svetlý bod, ktorého sa dokázala držať bol fakt, že Aderyn milovala hudbu. Lenže hudba ktorú poznala lady nebola tou istou hudbou, ktorú poznala Radka. Ryšavka sa veľmi rýchlo dovtípila toho, že asi piesne z krčmi, z polí, tie piesne ktoré si spievajú obyčajný ľudia boli vhodnými piesňami pre nežnú lady. Jej vlastné kroky vnímala ako nekonečné. Vyšlapala spolu s hradným pánom niekoľko schodov, prešli niekoľko chodieb a minuli toľko dverí, okien a stien, až Radka stratila pojem o tom, kde vlastne sú. Stratila sa. Po hrade sa nikdy nepotuľovala, nikdy neobjavovala. Chodila len tam, kde bola poslaná z kuchyne.
Ich kroky boli zastavené. Pozrela na Snakeriffa, ktorý otvoril dvere. Obaja vstúpili do miestnosti, ktorá bola pre dievča z ľudu ohromne veľké, svojim spôsobom okázalé. Objalo ju príjemné teplo a vôňa čerstvo natrhaných kvetín, ktoré si našli svoje čestné miesto v krásnej váze. Samozrejme že miestnosť bola len miestnosť, kde zvyčajne mladé dievčatá z urodzených rodov trávia svoje dni. Čítajú si knihu, píšu nejaké zamilované listy, hrajú tie svoje nezmyselné a nudné dievčenské hry alebo celé hodiny a hodiny vyšívajú. Radka sa samozrejme nezabudla poriadne obzrieť vôkol seba. A k tomu skúmavému pohľadu pridala vypleštené oči, mierne pootvorené ústa. Bola udivená, unesená. Až potom si všimla mladú lady Aderyn, ktorá bola Radke vekovo trocha vzdialená. Avšak vzhľadom na to, Radka bola vždy drobnej postavy a napriek svojmu veku vyzerala omnoho mladšie, človek by prisahal, že sú rovesníčky.
Lady Darry vystavila útoku svojho zvedavého pohľadu. Prešla po nej od hlavy až po päty, od päty až po hlavu. Sem-tam zavadila o niektoré časti jej tváre či kúsku oblečenia, akoby bola rozheganá, neupravená. Nebola. Niečo také by si Radka nikdy nedovolila povedať, ani naznačiť. Ale nikdy v živote nevidela tak peknú dievčinu. Isto, po svete behá mnoho krásnych žien a dievčat, ale lady Darry mala v sebe niečo, čím všetky ostatné zanechala ďaleko za sebou.
Strohé predstavenie z úst Adrynho strýka a kým Radka konečne zatvorila tie svoje udivené pery, ostali dievčatá samotné v miestnosti. Zatvorené dvere za Radkyným chrbtom naznačovali, že si musia od teraz dievčatá poradiť samé. A či si už pôjdu do vlasov, unudia sa na smrť alebo vymyslia nejakú zábavnú neplechu, bude len a len na nich.
- Tak… čo chceš robiť? - položila napokon neisto otázku, keď už mala pocit, že to ticho začína byť neznesiteľné. Keby mala pred sebou niekoho iného, tak by navrhla kopu zábavných vecí, ktoré by mohli spolu robiť, ale netuší čo by mohla robiť s takou lady. Na Radke však bolo vidieť, že sa voči Aderyn bude správať viac-menej normálne - spontánne, tak ako ju to život naučil. Prečo by sa aj mala pretvarovať a tlačiť jej do zadku? Prinajhoršom bude vyhodená z hradu, nedostane zaplatené a ona bude môcť rozprávať po celom svete, aký je Snakeriff hnusný človek, ktorý len využíva ľudí okolo seba.
avatar
Raduš Rieka

Poèet pøíspìvkù : 18
Join date : 19. 08. 18

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Anonymní za Thu Oct 04, 2018 8:22 pm

Boli to prvé lúče slnka, ktoré sa dotýkali jej bledej pokožky. Jemné lúče, ktoré ju donútili otvoriť oči pričom si uvedomila aj niečo iné. jej telo sa v jednom momente prehlo a ona nevedela dýchať. jej telo sa prehlo a ona nevedela či to je len zlý sen alebo skutočnosť. Ako dlho tam je? ako dlho sa nachádza v kúte a pozoruje ju? Ryn nevedela povedať ani len jedno jediné slovko na miesto toho si zahryzla do vnútornej strany líca a dúfala, že ten okamih, ktorý mal prísť nikdy nepríde. Samozrejme vedela, že ako jeho budúca žena bude musieť splniť tú jednu jedinú povinnosť no stále niekde v hlbke svojej duše dúfala, že ten okamih tak skoro nepríde. Ryn mu venovala jeden pohľad pričom v rukách zvierala deku s ktorou sa snažila prikryť na každom jednom možnom centimetri svojho tela. Možno si myslela, že vtedy neucíti na pokožke jeho pohľad, nepocíti ten nepríjemný pohľad, ktorý bol viac ako len oplznym.
,, chcem aby si si vybrala nejaké pekné šaty. Nie tie handry, ktoré si si sama vyrobila, rozumieš?! dnes nebudeš žiadnou slúžkou, ktorou ťa tu každý považuje. Dnes budeš dámou ako sa patrí a nechcem počuť žiadne výhovorky. Inak vieš, čo ťa bude čakať.." ryn len prehltla tie slová, ktoré mala na jazyku. Nemohla mu nič povedať pretože už iba pri tej myšlienke cítila ako sa jej opäť koža z brušiek svojich prstov zodiera. Aj napriek tomu, že vedela, že nemá žiadne vzdelanie a takmer žiadnu predstavivosť tresty s ktorými ju neustále prekvapoval ju nútili sa zamýšľať nad tým, akým ohavným stvorením v skutočnosti je. Chcela si obliecť svoje šaty, tie ktoré mala najradšej no vedela, že v okamihu ak by po nich čo i len siahla tak by by ich roztrhal na niekoľko malých kúskov. Na miesto toho s dekou obmotanou okolo svojho tela prešla k polici, ktorá ledva držala po kope a hľadala niečo vhodné.
,, mieniš to robiť celý deň?! žiadala si o nejakú pozornosť o prítomnosť nejakého človeka a to ti aj umožňujem. Takže si trocha pohni.." povedal jej strýko a zároveň snúbenec a osobný tyran pričom si ruky preložil na prsiach. Bolo viac ako len očividné, že nemá v tejto chvíli ani len tú najmenšiu cenu odísť a nechať ju obliecť sa. Ryn vedela o čo mu ide, vedela, že ju bude chcieť pozorovať tak ako to robil v okamihoch, kedy mu to vyhovovalo. A Ryn vedela, že na to nebude môcť povedať ani len jedno jediné slovo. Bola dokonca rada, že to čo mala na sebe mohla použiť ako spodné prádlo. Predsa len to bola jemná košieľka, ktorá vyzerala ako tričko a zároveň biele kraťasky. Aj napriek tomu, že takto chodilo mnoho žien jej to prišlo pomerne nevhodné. Otočila sa, vybrala si vhodné šaty, ktoré ju mali reprezentovať ako pravú dámu pričom nechcela myslieť na to, že každý jeden jej pohyb je niekým pozorovaný. Deku, ktorú mala v ruke položila na zem, opatrne pretože to bolo to jediné, čo ju vôbec chránilo a následne sa obliekla. Dokonca pocítila ako jej po tvári steká jedna slaná slza. Upravila si vlasy, jemne zaplietla jeden vrkôcik no aj tak väčšina bola rozpustená a hodená na jej chrbát. Bol to jeden z jej obľúbených účesov, nepotrebovala na hlave mať komplikované veci.

Ryn sa ocitla v miestnosti do ktorej doposiaľ nemala prístup. Ako malá sa hrávala práve v tej miestnosti dokonca mohla ukázať rukou aj na miesto, kde sa nachádzala jej kolíska. Mala jasné pokyny od jej pána, ktoré musela rešpektovať. Pozrela sa na knihu, ktorá bola na stolíku pripravená práve pre ňu aby to vyzeralo tak, že sa venuje čítaniu pričom ju tento príbeh, ktorý bol opísaný na niekoľkých desiatkach ba dokonca stovkách strán vôbec nezaujímal. čakala na ten moment. Vedela, že to nebude Ysi, ktorá jej vkročí do miestnosti a obdarí ju úsmevom. No Ryn dúfala, že to nebude nejaký muž, ktorý bude chcieť rovnakú vec po ktorej túži aj jej strýko. Dotýkať sa jej tela, pozerať sa na neistotu v jej očiach a skúmať každý jeden centimeter jej pokožky. Ryn sa mierne vystrela v okamihu, kedy sa dvere otvorili a ona mala možnosť vidieť vojsť do miestnosti jej strýka zároveň s dievčaťom, ktoré už niekoľkokrát v hrade videla. No doposiaľ nemala možnosť sa s ňou nejako rozprávať ako by aj mohla? bolo len niekoľko ľudí, ktorý vedeli čo robí počas toho ako sa jej strýko o to nezaujíma.
Ako prvé ju zaujali práve vlasy, ktoré jej na tvári vyčarovali malý úsmev. Ryn bola vzdelanou mladou dámou, ktorá sa vyžívala v knihách. No čo také mohla inak robiť? knihy a jej záhrady bolo to jediné, čo ju v živote naplnalo a taktiež písanie listov.
Po tom ako jej strýko odišiel,ako sa dvere zatvorili a ona sa mohla uistiť, že sú v miestnosti samé jej svaly na tele sa mierne uvoľnili. Aj napriek tomu, že bola stále nesmelou predsa len to bolo v jej povahe ostávala stáť na jednom mieste.
,, viem, že môj budúci manžel vie byť pomerne.." hľadala tie správne slová. nemohla o ňom hovoriť zle pred človekom, ktorého nepoznala. Ako by aj vlastne mohla? nevedela to ani len vypustiť zo svojich začervenaných pier.
,, nechcem aby ste si mysleli, že tu musíte byť na silu. Určite vám sľúbil nejaký obnos peňazí za to, že budete v mojej spoločnosti. Ale ak nechcete, určite byť nemusíte. nenahnevala by som sa a určite by sa o tom nikto nedozvedel.." ryn chcela v mladej dáme vzbudiť pocit, že nie je rovnakým človekom ako jej strýko. Chcela jej ukázať svoju dobrotu, ktorou bola povestná medzi ľudmi, ktorý mali možnosť ju vidieť. Chcela jej ukázať, že to je jej rozhodnutie nie žiaden príkaz od nejakého človeka. Ona sama by sa cítila zle ak by sa v jej prítomnosti nachádzal niekto, kto by bol nútený s ňou tráviť voľný čas. ,, toto všetko... toto je len pretvárka toho, kým som alebo kým chcem byť. Dokonca aj táto miestnosť v ktorej sa nachádzame.. nepoznávam ju. Som tu po prvýkrát.."zasmiala sa ryn pričom sa pozrela okolo seba. No aj tak to boli práve jej vlasy, ktoré ju nútili sa na malý okamih jemne a krásne zasmiať nahlas. ,, hovorí sa, že ryšavá farba vlasov patrí osobnosti, ktorá je nespútaná. Je to pravda? "

Anonymní
Anonymní


Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Raduš Rieka za Thu Oct 04, 2018 8:55 pm

Pod sukňou sa na svojich pätách hojdala dopredu dozadu. Dopredu a dozadu. Počúvala lady Aderyn, ktorá bola pred ňou predstavená ako lady a preto Radka netušila, ako sa má správať. Skrčila svoje pery, začala si tú spodnú hrýzť. Očami behala po miestnosti ako splašený kolibrík, ktorý nevie z ktorej strany má svojim sosákom vysať ten sladký nektár z voňavej kvetiny. Nebola nervózna kvôli tomu, že by mala z lady strach. Bola nervózna kvôli tomu, že nevedela čo povedať na jej slová. Napokon len pokrčila ramenami.
- Každý sme nejaký. A tvoj budúci manžel mi platí celkom dobre za to, že tu s tebou budem. Nemusíme sa spolu vôbec rozprávať, ani nič robiť. Mne je to jedno. Nechcem aby si si myslela že som tu kvôli tomu, aby som mu potom na teba donášala. To by som si radšej vlastnými rukami vytrhla jazyk a pribila na dvere môjho domu. Nie že by som nejaký dom mala ale chápeš… - znova len pokrčila ramena. Rozprávala sa s ňou veľmi spontánne, odviazane. Možno i tak chcela dať najavo, že ona pre lady nebude žiadnou hrozbou. Akoby aj mohla? Veď Radka by nedokázala ublížiť ani komárovi. Jedine keby sa ten komár rozhodol cucať jej krv a otravovať jej ušká. To by už nevydržala s nervami a zrejme by ho rozpučila. Počúvala mladú lady, ktorá sa pred ňou akosi otvorila. Netušila čím to bolo. Žeby mala Radku ozaj tak čarovnú povahu? Stačilo, že obdarila človeka s tým svojim úprimným, milým pohľadom a úsmevom a už roztápala srdcia. Teda… väčšinou. Vedela že na svete chodí mnoho zlých ľudí, ale s nimi sa ešte nestihla našťastie stretnúť. Pre ich dobro.
- A nemusíš mi vykať. Ja si na také blbosti nepotrpím. Nie som žiadna navoňaná lady, bez urážky… Ale ako si si mohla všimnúť, nemám také spôsoby ako urodzené dámy. Volaj ma iba Radka. To bude stačiť - pousmiala sa na ňu. Venovala jej jeden z tých úprimných, priateľských úsmevov. Nemohla si nevšimúť to napätie zo strany mladej lady, keď spomínala svojho budúceho manžela. Netušial či je teda lady, alebo slúžka, alebo čo vlastne je. Občas ju videla na zámku, ale nemala na sebe také oblečenie ako teraz. Bolo to zvláštne. Ale to ani Radka nebehala po svete v takých šatoch, do akých je teraz navlečená. Ozaj… šaty! Hneď ako si túto skutočnosť uvedomila, začalo ju svrbieť celé telo. Škrabala sa na chrbte, na rukách, na bruchu, na boku… vždy niekde inde. Mala pocit, že ju tie šaty zožerú.
- Bohovia… neviem ako môžu tie lady nosiť takéto veci. Veď v tom človek nevie ani dýchať, nie to ešte niečo robiť. Joj… - šomrala si pre seba, keď sa už asi piaty krát poškrabala na boku a natiahla si tam látku, aby ju to nehryzlo. Venovala Aderyn menší pohľad.
- Tak že… ty si vlastne lady alebo slúžka alebo čo vlastne? Nemusíme sa hrať na niekoho, kto nie sme. Nikdy som to nemala rada a nikdy som to nemala ani v povahe. Nebude ti vadiť, ak by som sa išla prezliecť? Tieto veci ma zabíjajú… - priznala sa jej, dokonca ju prosihla pohľadom, aby jej to dovolila. Ostatne, teraz má robiť Aderyne spoločnosť. Nie že by Radke záležalo na tom, či dostane alebo nedostane povolenie, ona by sa prezliekla tak či tak.
- Bah! Nespútaná! Neskrotná, divoká…! - začala rozprávať vášnivým, hrdým hlasom, keď sa Aderyn začala vypytovať ohľadom jej vlasov - Sme ako oheň. Váž si nás, staraj sa o nás a my ťa obdaríme teplom a svetlom v živote. Ale beda tomu, kto sa s nami začne zahrávať a krotiť. Toho spálime na popol. Nepoznám nikoho, kto by mal také isté vlasy ako ja, ale určite je to tak ako hovorím. Každý to hovorí. A hovorí sa aj to, že ryšavý ľudia nosia šťastie. Šťastie nosia aj trpaslíci a ja som tak malá ako trpaslík, tak že v mojom prípade to platí dvojnásobne - žmurkla na ňu žoviálne.
avatar
Raduš Rieka

Poèet pøíspìvkù : 18
Join date : 19. 08. 18

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Anonymní za Thu Oct 04, 2018 9:13 pm

Ryn jej venovala pohľad pričom sa na jej tvári objavil malý úsmev. Dokonca si nemohla nevšimnúť to ako sa správala. Prišlo jej to na jednej strane milé a vtipné no nie v tom zlom zmysle, kedy by mala chuť sa z nej smiať alebo niečo podobné. To určite nie, to nemala ani len vonkoncom v pláne.
,, ja.. ako to povedať." zasmiala sa Ryn a po tom ako povedala svoje meno na tvári sa jej objavil možno ešte väčší úsmev. ,, bude to znieť komplikovane no celá moja povaha je komplikovaná. Som lady ale nemám rada ak ma ľudia obskakujú a vždy sa ma pýtajú s čím mi môžu alebo naopak nemôžu pomôcť. to rozhodne nie. No aj napriek tomu, že som lady tohto zámku nemám k nemu takmer žiaden prístup. Nie je to vlastne vtipné? " zasmiala sa nad vlastným osudom no aj tak pokračovala v tom aby jej to všetko vysvetlila. Chcela aby to pochopila hned na začiatku. Aby nemala nejakú myšlienku, že by mohla byť nejakou namyslenou horenoskou princezničkou čakajúcou na svojho budúceho kráľa.
" aj napriek tomu, že nie som slúžkou v momente ak to strýko nevidí rada sa motám v kuchyni. Milujem totižto piecť! a nerobí mi problém nachádzať si múku vo vlasoch to rozhodne nie. A tieto šaty? " prešla končekmi prstov po svojej robe, ktorá by bola hotová priamo na nejaký bál. predsa len ešte ju aj niekoľko metrov za sebou ťahala a bola taká ťažká ako tri ďalšie Ryn. ,, svoju izbu, osobný priestor mám za kuchynou pričom mám výhľad na svoje záhrady. Je to asi jediná vec na tomto mieste čo mi skutočne patrí a čoho sa môžem zmocniť. Neviem, nevšimla si si ju? nikdy si sa nepozrela na záhrady tohto hradu? " bola na ne pyšnou to rozhodne. predsa len v nich strávila už celé hodiny a dni.

,, takže Radka urobíme to takto. nič mu nepovieme pretože som si celkom istá, že v momente ak sa zbavil mňa na niekoľko hodín určite si niekde vyrazí. čo keby si sa ty prezliekla do niečoho, čo je pre teba o niečo viac pohodlné a ja to urobím tiež pretože toto vážne nie je na normálne nosenie.." zasmiala sa ryn nad vlastnými šatami v ktorých musela vyzerať vážne ako nejaká mátoha alebo jedna z tých namyslených paničiek, ktoré si svoje obľúbené šaty nosia ešte aj do postele. " a následne sa nejako dohodli na tom ako to bude prebiehať a čo budeme robiť.. v kuchyni?" mierne jej odľahlo, že nebola jednou z tých dám práve ona. No už od prvého okamihu, kedy vôbec prehovorila jej prišlo na nej niečo zvláštne. " takže do tohto ťa donútil môj strýko, mám pravdu? " prevrátila jemne svojimi očkami a následne nechala knihu ležať na stoličke. Vážne nemala v pláne čítať niečo, čo ju vôbec nezaujalo a nič jej to následne ani len neprinieslo.

,, tvoje vlasy ťa robia určite výnimočnou. aspoň na tomto mieste neviem ako to je v iných krajoch, iných miestach. možno sa nachádza viac ľudí s podobnými vlasmi no aj tak nikomu nedovoľ aby ti ich niekto zobral a to doslovne.." to by sa možno hodilo na niekoho ako bol jej strýko. kedy by zakročil tým štýlom, že by niekomu pomocou noža zhodil z hlavy tú okrasnú korunku a ešte dokonca aj s kúskami pokožky. Predsa len vlasy pre ženu znamenali mnoho, Ryn to vedela z vlastnej skúsenosti.
" mimochodom ty si mi povedala svoje meno. Aj napriek tomu, že to moje už dávno poznáš, chcem aby si ma volala Ryn. A vôbec mi nevadí ak to meno nebude spojované s presne písanými požiadavkami lady.." opäť jej venovala jeden krátky, priateľský úsmev pričom prešla pomalším krokom priamo k verám.

Anonymní
Anonymní


Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Raduš Rieka za Thu Oct 04, 2018 9:39 pm

Z jej srdca opadol taký kameň, až to mohla snáď počuť aj Ryn. Nebol to taký malí kamienok, ani balva. Bola to celá hora, pohorie. Dokonca si vydýchla a keby nemala na sebe tie šaty, ktoré ju nútili stáť až neprirodzene vzpriamene, tak by sa znova hrbila, krčila, ako to robieva vždy a to ju činí ešte menšou než v skutočnosti je. Konečne lady, ktorá nie je žiadna nafúkaná, namyslená, ktorá nenosí svoj nos tak vysoko, že by jej doň mohlo napršať a potom by sa v tom kúpali malé vtáčiky. Prstami si šikovne uvoľnila viazanie na svojom boku. Nie príliš, ale aspoň natoľko, aby mohla pohodlne dýchať.
- Ach, hneď mi je lepšie. Zo srdca ti ďakujem Ryn. Som rada, že si nepotrpíš na takých tých urodzených veciach. Nehovorím, že sú urodzený zlý a namyslený alebo čo, teda niektorý sú, napríklad taký princ… Neverila by si, aký je namyslený - prevrátila otrávene očami. Ak má Radka dar, tak má dar reči. Dokáže hodiny a hodiny tliachať, rozprávať, klebetiť… Niekto by prisahla, že rozpráva aj zo spánku - Ja po tomto hrade príliš nebehám. Vieš… väčšinou som buď v kuchyni alebo v práčovni alebo tak. Nie príliš na očiach lebo ma má na starosti hlavný kuchár Hobb a ten vždy dáva pozor, aby som nebola tam, kde by som mohla na nesprávnu osobu otvoriť svoje ústa. Tak asi preto sme sa nikdy ani poriadne nestretli, lebo mňa v kuchyni pozná každý. Nikto na svete nedokáže za jeden deň rozbiť toľko tanierov a pohárov ako ja - zasmiala sa s takou pobavenosťou a pohľadom, akoby na to bola priam hrdá. Nebola, veď kto by aj bol, ale čo už s tým spraví? Aspoň že ten dobrosrdečný kuchár ju za to nevybil, ani po nej nechcel, aby to zaplatila. Veď urodzený sú dostatočne bohatý a zrejme si nikto nevšimol, že v poslednom čase šlo nejak viac peňazí na riady, než zvyčajne.
- Ani som nevedela že sú tu nejaké záhrady. Musíš mi ich rozhodne ukázať. Máš tam aj ruže? A divoké rastliny? A také ktoré tu nerastú? Nevadí ti, keď tam poletujú včely? Ja osobne nemám nič proti včelám, dávajú sladký med, ale nemám rada keď bzučia okolo mňa a potom ma popichajú. Je to nepríjemné - zvraštila svoj noštek. Tým, že z nej tá hora napätia opadla a Ryn je voči nej naozaj milá, prívetivá a hlavne ústupčivá, má pocit že budú celkom dobré kamarátky, aj keď Radka nemá v pláne sa nejak dlho zdržať v hrade.
- Tak že Ryn… - skrotila napokon svoje emócie a nadšenie, aby si lady nemyslela, že je Radka nejaká pomätená osoba, ktorá trpí duševnou chorobou a narušenou osobnosťou. Svoje emócie skrotila s pár hlbokými nádychmi - Obe sa pôjdeme prezliecť do niečoho, čo je pre nás obe naozaj pohodlné. Nebudeme sa pozerať na to, čo má tá druhá na sebe. Ty nebudeš lady, ja nebudem poddaná. Budeme len… dve mladé dievčatá, ktorá pôjdu spoznávať svet a jej krásky. Aspoň dovtedy, kým tu nebude tvoj strýko, alebo manžel… Ktorý je tvoj strýko… - keď si uvedomila, že Ryn má strýka a manžela v jednej osobe, ostala poriadne znechutená, zarazená. Prišlo jej to zvrátené, nechutné.
- Ty ho miluješ? Ja len že… ty si tak mladá a krásna a on je tak… chápeš… hnusný a starý - povedala napokon bez omáčky, na rovinu. Chcela sa s Ryn dohodnúť, že obe sa pôjdu prezliecť a stretnú sa v kuchyni, ale toto ju zaujalo omnoho viac - Nechcem vás súdiť ak sa milujete alebo čo, ale príde mi to… ty si tak pekná a mladá a on je tak starý a škaredý… - povedala znova, ešte viac znechutenejšie než predtým.
avatar
Raduš Rieka

Poèet pøíspìvkù : 18
Join date : 19. 08. 18

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Anonymní za Thu Oct 04, 2018 10:54 pm

" iba dve dievčatá, ktoré budú spoznávať toto čarovné miesto. zámok v ktorom som uväznená. vieš, že v ten moment sa cítim ako princezná aj napriek tomu, že som o tom nikdy nesnívala a dokonca po tom nikdy netúžim?.." ryn následne prešla niekoľko krokov pričom otvorila dvere a tie schody, ktoré viedli k dalším a dalším schodom mala v pláne prejsť. no ešte pred tým sa v jej hlave objavila práve tá myšlienka, ktorú mala Radka. tá myšlienka naplnenej lásky medzi ňou a medzi jej strýkom.
" boli to posledné slová mojej matky, ktorá zomrela. strýko povedal, že chce aby sa tento kolobeh neuzatvoril a neprišiel do našej rodiny niekto, kto by si ma nevážil. niekto, kto by ma o všetko pripravil a nechal by ma na pospas osudu. nemôžem mu povedať nie, pretože viem, že by ma našiel na každom jednom mieste..." kde by vôbec odišla?
" poviem ti o tom po tom ako ťa zoberiem do mojich záhrad. sú tam naozaj krásne kvety. rovnako krásne ako ty, rovnako nespútané a dokonca aj pichľavé. a nie sú to len ruže, ktoré sú pre každého krásne. je toľko krásnych kvetín, ktoré sú pre ľudí nepovšimnuté len z toho dôvodu, že každá jedna žena má rada ruže.." Ryn sa pousmiala a následne sa rozhodla na malý okamih novú kamarátku ak sa to dá tak nazvať opustiť. musela predsa len prechádzať opatrne pretože už sa niekoľkokrát videla na zemi a to len z toho dôvodu, že tie šaty boli náramne nepohodlné a taktiež nepraktické. ako by v tomto mohla sa hýbať celý večer niekde na bále na ktorý by bola napokon pozvaná? to by určite odpadla po prvej hodine, kedy by nevedela dýchať a dokonca sa ani len pohnúť.

po tom ako došla do svojej izby prechádzala cez kuchyňu kde to rozvoniavalo výborným jedlom si vybrala svoje obľúbené bledé šaty na ktorých mala vyšité malé kvietky. ona sama si ich tam vyšila. obliekla sa a šaty, ktoré mala na sebe si uložila na tú policu, kde patrili. poskladala ich aby zabrali čo najmenej priestoru a následne počkala na Radku v kuchyni.
" myslím si, že v tomto a na tomto mieste sa nám bude lepšie rozprávať. Takže prejdem opäť k tej veci... láska? to rozhodne nie. je to možno smiešne a budeš sa mi smiať no stále dúfam, snívam o takej láske, kde by ma muž miloval presne takú akou som. aby ma držal vo svojej blízkosti a ja by som vedela, že som v bezpečí.." na jej tvári sa dokonca objavila menšia červeň. Možno to bolo niečo o čom snívalo málo ľudí alebo dokonca každé jedno druhé dievča no ona nemohla ovládať svoje sny.
" nikdy som ťa nevidela pri práci ale počula som ako sa niektoré taniere rozbíjajú. keďže sa nachádzam pomerne často vo svojej izbe, ktorá je ukrytá za kuchyňou počujem takmer každý druhý krok!" Ryn sa zasmiala a následne sa pozrela okolo seba. " ako si sa sem vôbec dostala? myslím na toto miesto..."

Anonymní
Anonymní


Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Raduš Rieka za Fri Oct 05, 2018 8:55 am

Mala na jazyku otázku, či Ryn nebude potrebovať pomôcť s tými šatami a počas cesty do svojej izby. Predsa len boli veľké, určite mimoriadne ťažké, dlhé a to dievča v nich vyzeralo veľmi nemotorne. Očividne ani jedna z nich nemala v láske tieto obmedzenia, to väzenie, ktoré predstavovali. Načo nosiť niečo okázalé, krásne, keď sa v tom človek i tak necíti dobre? Neraz počula od svojej nebohej matky, že žena pre svoju krásu trpí. Ale Radka s ňou toto zmýšľanie nezdielala. I ona bola pekná. Nebola možno krásna, ale medzi obyčajnými dievčatami rozhodne vynikala svojimi očami a hlavne vlasmi. Občas rozmýšľala, kto z jej skutočných rodičov mohol mať také vlasy. Otec? Nie. To by vyzeralo veľmi smiešne. To skôr matka. Nad týmito vecami sa však nikdy nezamýšľala príliš dlho, ani do toho nezachádzala nejak hlbšie. Vlastne jej to bolo často i jedno, vzhľadom na to, že ani jedno z jej rodičov neboli pri nej. Chvíľu sledovala Ryn, ako vychádza z miestnosti na chodbu. Sledovala každý jej krok. Čakala, či sa nebodaj nezapotáca, ale nevyzerala tak nemotorne. Bola vlastne celkom šikovná. Bodaj by nebola, veď mala všetky svoje končatiny, nemala ani jazvami zohavenú tvár ktoré by pozbierala počas pádov vďaka tým šatám.
- Dobre. Dobre… - povedala, pri čom sa snažila znova upokojiť svoje myšlienky. Rozhodla sa, že vynaloží všetku svoju snahu, aby s Ryn dokázali rozviesť všetky tie témy, ktoré ju zaujímalo. A sľúbila si v duchu, že nebude medzi nimi skákať ako splašená žaba na lúke, ktorú naháňa bocian. Lebo Radka vo svojej ukecanosť nemá problém rozprávať o niekoľkých veciach naraz, ba dokonca ich zapliesť do jednej vety, ak sa príliš rozbehne. Počas cesty skrz všetky tie chodby a schodiská až ku kuchyni robila mladej lady spoločnosť.
- Ja mám najradšej divoké kvety. Tie, ktoré rastú na lúkach. Máš aj také? Sú krásne, slobodné, divoké a voňavé. Tak veľmi voňavé že keď stojíš uprostred lesa a zavanie tam vánok z lúky, tak ich cítiš. Bola si niekedy na takej lúke? Ja jednu poznám. Myslím že tam rastú všetky kvety sveta a tráva je tam tak vysoká, že sa v nej stratím. Občas tam chodia pásť kozy a ovce. Niekedy aj kone. Dosť ma to hnevá, lebo požerú nie len trávu, ale aj kvety - povedala nahnevane, pri čom si rukami nadvihla sukňu až po kolená a dávala pozor, aby na ňu nešliapla. Radka zdieľala izbu spolu s ostatnými služobnými zo zámku. Bola to veľká izba a okrem postelí tam nebolo takmer nič. Nebola až tak ďaleko od kuchyne. Ba dokona aj Rynina izba sa nachádzala len o pár dverí ďalej. Ich cesty sa tam na krátky čas rozišli a obe sa mohli konečne zbaviť toho nepohodlného väzenia.
Sloboda! Presne to pocítila, keď z nej konečne padli tie šaty a niektoré služobné si ťukali na hlavu na znak toho, že Radka sa musela zblázniť, keď niečo tak krásne a drahé nechce nosit. Nechala šaty šatami, padnuté na zemi, skrčené presne na tom mieste, kde z nej spadli. Pošúchala si celé svoje telo rukami, aby odohnala ten nepríjemný svrbivý pocit. Natiahla na seba konopné nohavice a blúzku. Obe boli kedysi biele, ale teraz sú už všelijaké. Zelené od trávy, hnedé od zeminy, špinavé z kuchyne… Boli tak voľné, až sa v nich Radka väčšinou strácala. Neboli ani tak na jej postavu, skôr to vyzerá, že ich zdedila po nejakom chlapcovi. Nevadí. Aspoň má všetko veľké, celé jej telo dýcha a pocit slobody je na nezaplatenie. Niektoré dievčatá jej ponúkali hnedý korzet, ktorý by si obopla okola pása, aby chlapci videli, že už má prsia, ale ryšavá papuľka to vždy odmietla. Bola síce s chlapcami laškovná, vedela ich provokovať a robila to rada, ale korzet v žiadnom prípade!
- Hovorila si, že tvoja matka chcela, aby si si vzala strýka len preto, aby ti nikto nezobral majetok a tak? Podľa mňa je to blbosť. Všimla si si, ako sa k tebe strýko správa? Si lady a zatvára ťa do izby, v ktorej by nežila ani slúžka. Sama si hovorila, že to čo som hore videla bolo len klamstvo. Ja síce nie som nejak vzdelaná, ale mám toľko rozumu aby som pochopila, že tvoj strýko robí presne to, čo tvoja mama nechcela aby robil nejaký muž. Možno keby si si vzala iného chlapa, ten by si ťa naozaj vážil a možno aj miloval. Moja mama hovorila, že v tomto svete už nie je žiadna láska. Jedine úcta. Každá žena sa musí raz vydať aby neostala sama, aby mala ochranu a bla bla bla. Aj ona sa kvôli tomu vydávala a môj otec bol potom ožran, ktorý umrel tak, že spitý padol do rieky a utopil sa - prevrátila nad tým očami, keď už opustili kuchyňu a zrejme ju Ryn zavedie do záhrad, na ktoré sa mimoriadne teší. V kuchyni stihla Radka ukradnúť nejaké tie sladké koláče a vďaka tým voľným nohaviciam a veľkým vreckám na nich, ktoré sa na prvý pohľad strácali tak, že tam vlastne ani neboli, mohla tie sladké koláčie napchať do nohavíc a vyjedať ich, čo robila aj teraz. Dokonca jeden sladký koláč vytiahla aj pre Ryn, aby sa s ňou mohla o tú sladkú pochúťku podeliť.
- Ja neviem či ma stretne taká láska o akej hovoríš. Možno áno a možno nie. Neviem. Ja ju ale rozhodne nehľadám a nesnívam o nej, lebo viem že čo je svet zač. No a ako som sa sem dostala… - začala zamyslene, aby našla nejaký bod, od ktorého začať a aby tá cesta dávala zmyseľ - mala som troch bratov. Teda mám - začala napokon - ale sú to moji nevlastný bratia lebo keď som bola bábo tak matka ktorá ma vytlačila cez svoju frndu na tento svet a otec ktorý do nej vypustil svoje semeno… no skrátka tý rodičia ma hodili do rieky a našla ma taká rybárska rodina. Tak že mama ktorá ma vychovala bola moja mama lebo matkou nie je tá, ktorá ťa vytlačí z frndy ale tá, ktorá ťa s láskou vychová. No a teda ona zomrela lebo bola chorá a my sme nemali peniaze na lieky a otec bol ožran a všetky peniaze prepil a umrel tak ako som už spomínala. No a moji traja bratia sa pridali k armáde, aby tam zarobili nejaké peniaze ale dosť často ich nevidím a dohodli mi prácu tu na kuchyni, aby som nebola sama a tak - pomykla plecami, akoby o nič nešlo. Ona sa za svoj život nehanbý. Síce nie je vzdelaná, nie je bohatá v peniazoch, ale je so svojim životom spokojná, lebo nikdy nikomu neublížila, nerobí zlé veci. Mohla sa pridať do nejakého bordelu a bola by vďaka svojim vlasom a povahe žiadaná. Veď každý nadržaný muž rád krotí divoké dievčatá. Teda aspoň väčšina. Lenže ona nič také neurobila. Síce jej práca smrdí, najradšej by sa fľákala po svete, ale chápe že aby prežila, musí niečo jesť, niečo piť, občas si obliecť nejaké šaty a niekde prespať. A na to všetko človek potrebuje peniaze alebo dve zdravé ruky a nohy, aby si to aspoň odpracoval. V dnešnom svete nikomu nikto nič nedá len tak.
avatar
Raduš Rieka

Poèet pøíspìvkù : 18
Join date : 19. 08. 18

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Anonymní za Fri Oct 05, 2018 7:20 pm

,, určite nemám v pláne ísť hlavným vchodom čo ak by sme išli priamo cez kuchyňu? " povedala Ryn pričom v jej hlase bolo poznať, že sa tam nachádza strach. predsa len aj napriek tomu, že vedela, že jej strýko už určite nie je doma nechcela pokúšať šťastie a následne samú seba vystavovať niečomu, čo by určite ľutovala. Svoj život mala rada aj napriek tomu, že sa to možno nedalo nazývať životom. No po tom ako hovorila o kvetoch a o mieste, ktoré už od počutia bolo určite zaujímavé opäť sa vrátila do tej dobrej pohody, ktorá bola v jej prítomnosti. Ryn vedela, že toto nemôže byť ich posledné stretnutie, konečne pocítila, že aj tie dlhé dni môžu byť niečím krásne, niečím zaujímavé. A rozhodne sa to bude chcieť naučiť objavovať.
,, nikdy som nebola na takom mieste. Nikdy som nebola niekde bez strýka pretože má strach. Nie z toho dôvodu, že by sa mi niečo stalo alebo vlastne áno, chce potomka a týmto pádom by som ti možno mala odpovedať na tú prvú otázku.." Ryn sama nevedela na čo má skôr odpovedať no tešilo ju to. Konečne sa s niekým mohla pozhovárať, nebolo to tým, že by nemala s kým no nechcela ľudí mnohokrát otravovať pri práci a niekedy aj ona sama radšej siahla po knihe alebo po harfe ako po nejakých slovách s človekom.
,, je to iné, ver mi. pretože v momente ak sa dievča narodí s nejakým titulom alebo ten titul jej je nejako darovaný. Na jej plecia padajú mnohé nároky. Nejde len o vzdelanie to rozhodne nie. To môže aj človek z ľudu, naučiť sa čítať a písať a vychutnávať si tie príbehy v knihách, ktoré sú tak krásne. Ako to vlastne máš? máš rada knihy? ak áno určite ti môžem niektoré požičať. no ale vrátim sa opäť k veci. Po tom ako môj otec zomrel ostala som s maminkou..." pri tých slovách sa v jej krku objavil malý knedlík, ktorý aj napriek tomu, že sa snažila prehltnúť išiel pomerne veľmi ťažko. ,, po tom ako maminka zomrela tak som nemala na výber. Bola som zverená svojmu strýkovi, ktorý je nevlastným bratom mojej maminky. nikdy nebol príjemným no mám pocit, že bez neho by som určite zomrela. ale môžem sa sťažovať? mám jedlo a mám aj kde zložiť hlavu a dokonca mi dovolil aj postarať sa o záhrady tohto zámku. nemôžem sa sťažovať. No a potom tu je ďalšia vec.. ak by som sa rozhodla odísť alebo ak by sa niekto rozhodol pomôcť mi určite by to nedopadlo dobre. dal mi jasne najavo, že by ma prenasledoval na koniec sveta a taktiež by ublížil ľudom, ktorý na tomto hrade bývajú už niekoľko rokov. ako by som bola schopná niečo také urobiť? nemôžem to rozhodne nie... a samozrejme nebude to aj tak dlho trvať.." Ryn jej zatiaľ nechcela povedať všetko. aj napriek tomu, že vedela, čo povedala ako jej mohla veriť? no možno dávala na prvú intuíciu a rozhodla sa jej mierne načrtnúť to, čo sa vlastne na tomto mieste stvára. no to nepovedala to najdôležitejšie a najhoršie. no ako by vôbec mohla? už len pri myšlienke na tú vec ju rozbolela každá jedna časť v jej tele.

" no a to je ten dôvod prečo som z tohto hradu takmer nikdy neodišla ak áno tak to bolo len v jeho spoločnosti alebo niekoho, kto by na neho donášal každý jeden môj krok. Mám niekoľko divých kvetov no rozhodne to nebude to, čo si mi opísala. Ale čo ak by som ti to ukázala? " Ryn sa pousmiala a možno po prvýkrát sa pozrela na jej oblečenie. Bolo to milé, no a vyzeralo určite pohodlnejšie ako tie šaty, ktoré mala na sebe. ,, prečo sa ľudia snažia niekoho zmeniť. Ak by mi toto sídlo právoplatne patrilo určite by som ľudom dala aj to posledné a nikdy by som sa nesnažila ich nejako meniť. Nevidím v tom dôvod.." povahu mala po svojich rodičoch. A to si nesmierne vážila, nechcela ich meno špiniť, nechcela aby si o nej tam hore pomysleli niečo zlé, chcela aby sa na ňu pozerali s hrdým pohľadom. Mnoho ľudí by si určite pomyslelo, že by stačilo len strýkovi podrezať krk a žiť si vlastný život no ona by toho nebola schopná. Jeho tvár by ju prenasledovala do konca jej života.
,, je to úžasný pocit? neviem aké je to mať súrodenca. ale aké to je? viem len, že to je okamih, kedy sa vieš na niekoho spoľahnúť no nebojíš sa toho, čo sa stane? viem, že strach mnoho ľudí dokáže posadnúť natoľko, že následne nedokážu myslieť ale vieš čo tým myslím. nebojíš sa toho okamihu, že sa už nikdy nevrátia? " v tomto ona bola iná. Chcela súrodenca, chcela pocítiť aké to je sa na niekoho spoľahnúť no vedela s určitosťou že ak by sa nachádzala v tejto situácií a mala by nejakého brata určite by už bol dávno zavraždený rukou jej strýka a zároveň jej budúceho manžela.

,, záhrady sú veľké a skrývajú mnoho tajomstiev. snažila som sa ich vytvoriť tak, aby sa tu nachádzalo mnoho miest kde by som mohla prísť na iné myšlienky. dokonca je tu aj miesto kde sa nachádza moja harfa ale mám pocit, že to je pre ľudí už tak otravný zvuk, kedy to musia počúvať tak často.." pocítila trávu pod nohami pričom sa pozrela na možno novú kamarátku a topánočky, ktoré boli tak malinké si uložila bokom. chcela cítiť rastúcu trávu na holých chodidlách. behať po tráve a hoci sa aj umazať. Nevidela v tom nič zlé, predsa len bola aj tak dospievajúcim dievčaťom a aj ona mala právo na to žiť život. Aspoň na pár hodín v živote.

Anonymní
Anonymní


Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Raduš Rieka za Mon Oct 08, 2018 11:20 am

Bola vďačná za to, že si Ryn vyzula svoje topánky a odhalila tak obnažené nohy. Očividne obe zdieľali rovnakú záľubu v chodení po tráve a zemine na boso. Nebolo na tom nič zlé, veď Radka milovala ten pocit, keď svoje malé prsty zaborila do teplej zeminy, nebodaj do blata ktoré čvachtalo tak, že ju to zakaždým rozveselilo, rozosmialo. A tá šťavnatá tráva na lúkach! Ako ju len dokáže štekliť na chodidlách! Ach… Krásny to pocit, keď sa človek dokáže skutočne radovať z tak obyčajných vecí. Je to znak čistého šťastia. Sklonila hlavu, pozrela na Rynine nohy. Boli tak… čisté a krásne. Určite veľmi hebké na dotyk, čo sa o tých jej nedalo povedať. Tiež si vyzula topánky. Vlastne… stiahla si svoje čižmy a pohodila ich len tak na zem. Žiadne spôsoby, žiadna ženskosť. Ani tie čižmy nevyzerali byť vyrobené pre ženské nohy. Lenže… ona sa do módy a podobných vecí nestará. Hlavne aby slúžilo svojmu účelu. A to slúžilo. Chránili jej nohy pred špinavou zemou, pred chladom a bola si istá, že nešľapne bosou nohou do hovna. Na druhej strane… aspoň by mala nejaké to šťastie. Stočila svoj pohľad na svoje nožičky. Mala ich takmer rovnako malé ako Ryn. To bolo však všetko, v čom by sa mohli podobať. Radkyne prsty, občasné mozole a prasknuté pľuzgiere prezradili, že topánky nosí len keď ozaj musí. Nebola tak chudobná, že by na ne nemala peniaze. To vôbec nie, ale dotyk šteklivých stebielok trávy jej pripomenuli, prečo netreba nosiť tak často topánky.
- Určite sú v tomto hrade rôzne tunely a tajné chodby. Moji bratia rozprávali, že každý hrad má niečo také. Mohli by sme sa cez ne občas vyplížiť a ja ťa zoberiem do sveta. Ale potom ťa aj vrátim, nech si tvoj strýko nemyslí, že si od neho ušla. Čo povieš? Zoberiem ťa na tú lúku a pôjdeme sa kúpať do rieky. Poznám jednu rieku, ktorá nie je tak divoká, je príjemne studená a nikto tam nechodí. A môžeme sa ísť pozrieť aj do lesov. Ukážem ti lesnú zver. Čo povieš? To by sa ti páčilo? - pousmiala sa na ňu, pri čom len tak postávala na mieste a krčila veselo prstami na nohách. S detskou radosťou si užívala, ako cítila trávu a studenú zeminu - Ak rada chodíš bosá, môžeme sa ísť niekedy čvachtať do blata. Ukážem ti, ktoré blate je najlepšie. Mňa keď bolia nohy, vždy sa v nejakom vyčvachtám a potom je už lepšie. A nepoznám nič lepšie, ako spánok v padnutom lístí, ktoré je vyhriate od slnka - začala jej nadšene rozprávať. Úbohú Ryn by od radosti povláčila snáď po celej zemi a ukázala jej čaro okamihov, radosť z obyčajných vecí.
- Keď ešte žili rodičia a vlastne sme žili všetci pohromade, bratia ma kade-čo naučili. Ale potom odišli a teraz som sama, tak že nie je bohvie čo mať niečo, čo vlastne nemáš. Ja mám niekedy pocit, že som rodina mala kedysi veľmi dávno a teraz ju už nemám. Občas je to… akoby boli všetci mŕtvy a ja by som prestala alebo zabudla nad ich strátou trúchliť. Proste som si zvykla na to, že tu už nie sú - pomykla jednoducho plecami. Občas jej samozrejme býva smutno, lebo ju nikto nikde nečaká, nemá ju kto naozaj objať a srdiečko má prázdne. Práve tú prázdnotu sa snaží zapchať tými čarami okamihu, krásami obyčajného života. Vychutnáva si každú jednu sekundu svojho života.
Čo je to harfa? - položila zrazu otázku, keď sa Ryn zmienila o tajných zákutiach svojej záhrady - Dá sa na tom hrať nejaká hudba? Ja mám hudbu rada. Vždy keď môžem, tak si pospevujem. Kuchárovi to nevadí ale občas ostatným áno. Potom mi povedia, nech som už konečne ticho lebo mi za to aj tak nikto nezaplatí lebo nie som bard a keď sa ním chcem stať, nech sa radšej pridám k potulným hudobníkom, cirkusantom alebo hercom. Ja by som sa aj pridala, ale sem žiadny taký nechodia - zvesila smutne hlavu. Určite by sa medzi nich uchytila. Je ukecaná, ak rozpráva o nejakej príhode tak z toho spraví hotové divadlo a nemá ani zlý hlas, tak že keby mala nejakého učiteľa spevu, určite by bola slávna. Najslávnejšia na svete!
avatar
Raduš Rieka

Poèet pøíspìvkù : 18
Join date : 19. 08. 18

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Anonymní za Thu Oct 11, 2018 11:03 pm

Ryn počúvala každé jedno slovko, ktoré vychádzalo z jej pier a následne vytváralo jednu vetu po druhej. Chcela sa dokonca dostať k veci, nejako aj konečne odpovedať no len so smiechom ju nechala pokračovať. Boli tak odlišnými, že ju to na jednej strane až desilo no na tej druhej tešilo, že sa môže s niekým pozhovárať. Ona taká ukecaná rozhodne nebola. Jej tvár bola mnohokrát bez jedinej mimiky tváre a pery jemne zomknuté do úzkej čiary, ktorá vytvárala spoločne s očami v ktorých sa nachádzalo takmer všetko dokonalý obraz. Nechávala si mnoho vecí pre seba, radšej si zobrala do ruky knihy a čítala. Čítala až do toho okamihu, kedy slnko nezapadalo a ona sa musela pohnúť do svojej postele a očakávať to najhoršie, čo by sa niekedy mohlo stať.
No pri myšlienke, že by mohla odísť ju mierne zamrazilo. Samozrejme, že chcela myslieť na tie krásne veci, ktoré by mohla zažiť no aj tak ten pocit, tá skutočnosť, ktorá by prišla potom ju mierne vyľakala.
„ viem, že to je pochabé žiadať ťa o to ale čo ak by si mi tie krásy života ukázala práve na tomto hrade a na týchto záhradách a miestach? Nemôžem to urobiť..“ ryn musela vyznieť v jej očiach ako človek, ktorý je slabým no to nebolo vonkoncom pravda. Ona sa bála o ľudí, ktorý by išli v tomto s ňou. nechcela v ten moment ani len pomyslieť na to, že by sa jej niečo mohlo stať. kedy by ten úsmev na perách by zmizol z jej tváre.

,, nechcem aby sa niečo stalo ľudom v mojom okolí. nechcem aby to napokon dopadlo tak, že mu to niekto povie. na tomto mieste si musím dávať pozor a taktiež aj na miestach tam vonku. viem čo od svojho strýka môžem a čo nie, očakávať. a v takýchto veciach sa dokonalo vyžíva. kedy môže ukázať moc, ktorú dostal do rúk..." ona sama by mohla hovoriť o tom, čo niekedy urobil. bola dokonca rada, že to neostalo len pri tej jednej otázke. bola rada za to, že bola ukecanejšou časťou ich dvojice.
" ale to máš pravdu, v hrade sa nachádza mnoho miestností ku ktorým by som mohla mať prístup aj napriek tomu, že strýko sa nachádza v dome. o jednej takejto dokonca viem no určite ti to príde ako najväčšia hlúposť!" zasmiala sa ryn pričom sa následne pozrela do jej očí. ,, našla som tajnú knižnicu mojich rodičov. nachádza sa tam mnoho vecí, mnoho zaujímavých kníh a príbehov, ktoré ma zaujímajú a dokonca aj staré denníky z vojny.." v jej očiach sa nachádzalo niečo, čo nevedela vysloviť. bola to práve pýcha na človeka, ktorý bol jej otcom. aj napriek tomu, že im nebol venovaný takmer žiaden spoločný čas vedela, že musel byť dobrým, skromným a milým človekom.

,, do bahna? to musí byť príjemné! " ryn sa nebála špiny to rozhodne nie. hoci určite by si neľahla do postele nejako špinavá alebo prešla okolo niekoho s niečím vedome na sebe no takýto oddych by nemusel byť vôbec na škodu. ,,ak by to ostalo na takejto úrovni. kedy by sme si namočili naše nôžky a rozprávali by sme sa alebo dokonca spievali. no určite by som sa cítila zvláštne, ak by sme sa s ním napríklad ohadzovali.." nedalo sa povedať, že sa nesprávala ako dáma. vedela sa tak správať a dokonca sa aj tak správala no nikdy to tak nesílila ako mnoho ľudí. bola skromným človekom, ktorý mnohokrát bol pripisovaný tej nižšej spoločnosti ako napríklad služobníctvo ich hradu no jej to nevadilo. ona bola rada z takú príležitosť.
no v momente, kedy spomenula muziku a harfu jej očká sa rozžiarili radosťou. bola rada, samozrejme, že áno. ved to bolo niečo, čo milovala. " harfa je nástroj, ktorý pôsobí vážne upokojujúco. Nie sú to väčšinou tie skladby, pri ktorých by si sa odviazala a tancovala napríklad na stole alebo lietala zo strany na stranu.. to rozhodne nie. no sú to piesne v ktorých je mnoho nehy, mnoho lásky a mnoho nepochopených vecí. je to ako môj vlastný odraz. niekedy mám dokonca pocit, že harga bola akoby stvorená pre niekoho ako som práve ja.." usmiala sa Ryn a následne sa pozrela pred seba. Chytila ju jemne za ruku a rozbehla sa na jedno z miest, ktoré bolo pre ň príjemné. Bolo to tajné miesto no vedel tam ísť takmer každý. nachádzala sa tam vrba, ktorá svojimi konármi siahala až k zemi a samozrejme nachádzala sa tam aj lavička, jemne vyrobená z dreva, ktorá pôsobila milo a priateľsky. " toto je moja bútľavá vrba. Je to zvláštne nie? mnoho ľudí ju má práve v ľuďoch, no ja som jedna z tých, kto si našiel tú vrbu práve tuto.."

Anonymní
Anonymní


Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Raduš Rieka za Tue Oct 16, 2018 6:27 pm

Nechápala prečo sa Ryn aspoň občas nemôže vyplížiť z hardu. Veď ak sa to jej strýko nedozvie, nikomu tým predsa neublíži. Nechápe, ako taký pekný motýľ môže byť dobrovoľne uväznený v zlatej klietke. Pre Radku bol otvorený celý šíri svet a nepoznala žiadne steny, žiadne prekážky. Nepoznala nič, čo by jej bránili v to, aby mohla chodiť kam sa jej zachce. Niektorý sa vyhovárajú na nedostatok peňazí. Ani oni ich často nemá. Niekto sa vyhovára na osud. Aj ona ho má. Každý si môže robiť čo chce. To obmedzovanie je iba v hlave, aspoň ona má taký pohľad na celú vec. Nebude ju presviedčať, ani nahovárať a už vôbec nebude Ryn vnucovať svoje myšlienky, idei. Každý má svoj život, má svoj svet v ktorom žije, v ktorom sa pohybuje.
Nechala, aby ju chytila za ruku. Pozrela na ich spojené ruky, no kým by sa spamätala, už s ňou letela kamsi preč. Pod nohami cítila príjemnú trávu, strácali sa čoraz hlbšie v záhrade, ktorá mala ti najrozmanitejšie kvety na svete. Radka nikdy v živote také krásy nevidela. Voňali, ich farby žiarili pestrosťou. Takmer za každou jednou otáčala hlavu, chcela ju preskúmať, dotknúť sa jej, privoňať si… Možno si nejakú odtrhnúť, alebo rovno za celú kyticu, aby si z nich mohla spraviť korunu na hlavu.
- Tebe sa obhadzovanie blatom nepáči? Niektoré blato smrdí to je pravda, ale je to sranda. Počula som, že niektoré ženy si to dávajú na celé telo, dokonca aj na tvár a potom sú krajšie - rozprávala jej počas toho, ako šli na Rynine tajné miesto. Vôbec ju nesklamala. Pod tajným miestom si človek často predstavuje miesto, ktoré takmer nikto nepozná. Miesto, kam takmer nik nechodí. Ale toto miesto bolo tajným preto, lebo sa schovávalo na zvláštnom mieste v Ryninom srdci.
- Aj ja poznám také piesne, na ktoré sa nedá tancovať. Niektoré sú pekné, niektoré smutné. Ale ja mám rada tie pekné, veselé. Nemám rada, keď je niekto smutný alebo plače. Svet by mal byť farebný, krásny a veselý. Viem, že nie je taký vždy, ale prečo si ho takým neurobiť stále, keď sa dá? - položila otázku na zamyslenie, aj keď nepotrebuje dostať odpoveď. Radka nepatrila medzi tých ľudí, ktorý radi filozofujú o svete a živote. Ona radšej ten svet objavuje a život žije.
Hneď ako prišli na miesto s vŕbou, porozhliadla sa vôkol seba. Mala pocit, akoby už ani neboli na hrade. Akoby už ani nebola Ryn zatvorená v tej zlatej klietke. Zablúdený vánok prinášal vôňu kvetín, pohral sa s konármi vŕby a roztancoval ich. Konáre potichu šumely.
- Počuješ to? Rozpráva k nám. Privítala nás. To je milé - pousmiala sa nadšene, keď pozerala na vŕbu a jej konáre.
avatar
Raduš Rieka

Poèet pøíspìvkù : 18
Join date : 19. 08. 18

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Anonymní za Fri Oct 19, 2018 9:18 pm

,, nikdy som sa neohadzovala bahnom.." chcela zaspomínať nejako v minulosti no nikdy to nerobila. možno to bola škoda, možno to bolo niečo, čo by si malo zažiť každé jedno dievča v tom krásnom období života no ona sa k nim radiť nemohla. no vedela, že práve pri niekom ako bola práve ona by sa to niekedy mohlo predsa len stať. ,, nie je to z toho dôvodu, že by som sa bála zašpiniť. no nechcela by som aby ma tak videli potom ľudia aj v zámku. a nechcela by som si zničiť tieto šatičky.." prešla končekmi prstov po látke, ktorá sa nachádzala na jej útlom telíčku a na prvý pohľad sa dokonca zdalo, že by sa na jej tvári objavil malý úsmev.
,, nechcem aby som vyznela ako dievča, ktoré by nechcelo zničiť šaty to rozhodne nie. no tieto sú pre mňa doslova špeciálne.." mala len tie najkrajšie spomienky na svoju maminku. no možno by sa na jej tvári objabili aj slzičky ak by bola pri tom ako zomiera. za to bola nesmierne rada, že nemusela vedieť akým peklom jej matka musela niekedy prechádzať.

,, určite ak budeš niekedy chcieť.." začala Ryn jemne, opatrene. Mohla si všimnúť, že na sebe nemala to čo mala práve ona. neboli to žiadne šaty, ktoré mala na sebe.prišla jej výnimočnou, to rozhodne áno. nevedela dokonca ani to či to príme alebo nie no aj tak by jej to urobilo nesmiernu radosť. ,, chcela by som pre teba niečo urobiť. chcela by som ti učiť oblečenie, ktoré by si mohla nosiť na nejaké zvláštne príležitosti. nemusela by si sa báť, nebolo by to nič čo by bolo tesné alebo by dokonca škrabalo alebo niečo podobné. vybrala by som tú najjemnejšiu látku akú by som v tej chvíli našla. nedala by som nič niekomu čo by som ja sama na seba nikdy nedala. neboli by to šaty, vidím, že ti neprídu veľmi príjemné no mohla by to byť halenka s nohavicami.." v hlave sa jej dokonca objavil už aj nápad, aké by to bolo.
,, bolo by to jednoduché no svojim spôsobom aj tak originálne a svojské. chcela by som aby sa na nich nachádzali poľné kvety pričom by si pri každom jednom okamihu mohla spomenúť si na to, že si tým, kým si.." ryn sa pousmiala.  ryn vedela, že to môže kedykoľvek odmietnuť no aj tak jej to urobilo radosť.

" niekedy sú tie piesne krásne. nie takým spôsobom ale v nich sa nachádza mnoho emócií. kedy človek nemusí počuť text, stačí emocia a všetko sa mu odohráva pred zrakom. kedy stačí zatvoriť oči a vidíš mnoho mnoho obrazcov minulosti.. no a potom sú tú tie krásne piesne, ktoré ti vytvárajú úsmev na tvári. mám rada obidvoje. dokonca aj tie na ktoré sa dá tancovať." jej maminka ju učila tancovať, základné tance vedela aj kroky no nikdy netancovala v páre no aj to niekedy príde.
,, je to miesto, ktoré mi pomáha ak ma niečo trápi.." pousmiala sa Ryn pričom podišla k vrbe a dotkla sa lístkov. bolo to kúzelne, kedy sa na niektorých miestach dotýkala zeme. mohla vojsť dnu, do tajomného miesta, ktoré pri dopadaní slnka bolo krásnym a tajomným ale stále upokojujúcim.

Anonymní
Anonymní


Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Raduš Rieka za Mon Oct 22, 2018 10:05 am

- Čo je špeciálne? - položila zvedavo otázku, lebo to slovo nikdy predtým nepočula. Ryn jej to nemôže mať za zlé, veď prosté dievča sa nemá veľmi ako dostať ku knihám, alebo do spoločnosti, kde by mohla zachytiť tak zvláštne slovo. Radka sa pohybuje medzi prostými ľuďmi a majú prostý jazyk. Pre niekoho urodzeného môže znieť až sprosto a nie prosto. Nad tým jedným slovíčkom sa Radka dokonca mierne zamračila. Nevedela si predstaviť, čo má Ryn na mysli. Možno to znamená, že má tie šaty rada. Alebo sú pre ňu drahé a preto na ne musí dávať pozor. Skrčila zamyslene pery, následne ich našpúlila keď nad tým tak tuho rozmýšľala.
Hneď ako Ryn spomenula, že jej chce ušiť šaty, Radke sa takmer zatočila hlava a ten nápad v tej chvíli vyznel veľmi zle. Ona a šaty?! No to teda nie! V duchu si už pripravovala nepríjemný monológ o tom, že ona teda nebude nosiť žiadne tesné a hnusné šaty, ktoré by ju škrabali, obmedzovali, dusili a musela by si dávať pozor na to, aby ich nezamazala, nenatrhla a podobne. Lenže kým niečo také stihla, a bohom za to môžu všetci ďakovať, Ryn jej vylíčila, že by nešlo o šaty ako šaty, ale šlo by o oblečenie. Halenka a nohavice. To je už teda niečo úplne, ale že úplne iné! Tá prvotná znechutenosť ju rázom prešla. Halenku a nohavice má rada, pokiaľ sú príjemne voľné a je z látky, v ktorej bude môcť Radkyna pokožka dýchať. Veď nie je oblečenie ako oblečenie. Preto má rada veci z konopného vlákna, lebo je pevné. Cez teplé dni sa v tom človek neprepotí ako prasa na zabíjačke a cez chladné dni v jej tom neumrzne kundčika. Pery znova našpúlila, avšak tentokrát mala veľavravný pohľad: ten návrh sa jej páčil.
- Dobre ale nechcem tam žiadne také kvety ako majú lady. Mne by stačilo keby na tom nebola žiadna ozdoba. Lebo ja nechodím na žiadne zvláštne príležitosti. Nie som lady - pomykla jednoducho plecami, pri čom začala s Ryn vyjednávať. Dostala možno strach, že by tie kvety mala sama vyšiť. To by bola hotová katastrofa. Vie zaštopkať ponožky, pančucháče, zašiť dieru na oblečení, ale všetky jej zručnosti s ihlou a niťou končia pri tom. Jej maminka a vlastne nikto z rodiny nemal toľko času, aby si vyšívali. Maminka ju stihla naučiť len zašívať a štopkať, aby sa mal kto postarať o troch nezbedných chlapcov a opitého otca z tejto stránky v časoch, keď ona samotná už nebude vládať.
Nasledovala Ryn do tajomného sveta pod vŕbou. Jej dlhé konáre sa dotýkali zeme, zahaľoval ich pred svetom. Tam si pekne sadla na zem, oprela svoje telo o kmeň. Nechcela si sadnúť na lavičku. Má radšej, keď môže cítiť príjemne teplú zem, hladkanie trávy na bosých nohách. Zatvorila oči, vychutnávala si tú čarovnú chvíľu, ktorá vyčarila úsmev na jej tvári.
- S nohami vo vzduchu,
S hlavou v oblakoch.
Skús ten trik,
A tvoja hlava sa zrúti.
Kde je moja myseľ?
Kde je moja myseľ?
Kde je keď sa dotýkam trávy?
Kde je keď cítim vietor vo vlasoch?
Kde je moja myseľ, keď plávam vo vode?
- začala si potichu spievať spokojným hláskom, akoby tam Ryn ani nebola. Akoby ani nebola na hrade. Akoby ani nebola v tomto svete. Možno je tá vŕba ozaj čarovná.
avatar
Raduš Rieka

Poèet pøíspìvkù : 18
Join date : 19. 08. 18

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Anonymní za Thu Oct 25, 2018 10:06 pm

,, špeciálne. Je to niečo, čo ťa napĺňa. Čo ti vyčaruje úsmev na tvári a pri myšlienke, že by sa toho mohol dotknúť niekto iný a zničiť to, by nebola veľmi príjemnou.“ Ryn sa snažila to slovo opísať čo najlepšie aby to pochopila. Prešla si končekmi prstov po šatách, ktoré mala na sebe a na malých fialových kvetinkách, ktoré mala vyšité.
,, tieto šaty sú pre mňa špeciálnymi pretože tieto kvietky v skutočnosti voňajú presne tak, ako si spomínam, že voňala moja maminka. Toto je jediná spomienka na ňu..“ povedala pričom ukazováčikom prešla po kvietku a následne sa pozrela na mladé dievča, ktoré bolo tak odlišné od nej. Tak iné, že ju to napokon fascinovalo. Svojim spôsobom rovnako čisté aj napriek tomu, že ju nepoznala. No úsmev, ktorý jej niekedy venovala, slová, ktorými rozprávala. Vôbec jej to neprišlo vulgárne alebo niečo podobné, pretože to patrilo zjavne k nej. Pozerala sa na ňu ako na celok, ako na človeka nie len na chodiacu schránku budúcnosti a vynosenia detí ako to vidia muži v niektorých spoločnostiach.
Ryn sa musela zasmiať pretože videla to v jej tvári. Menšie zdesenie, že by ju nútila sa obliecť do šiat, ktoré by ju škrtili na všetkých možných miestach? Prišlo jej to viac ako len komické no to vôbec nechcela. Práve tá nespútanosť, ktorá v nej vrela ju fascinovala a napokon aj keď si to neuvedomovala, napĺňalo ju to energiou.

Ryn sa musela pozrieť na ňu a potom jej to všetko vysvetliť. ,,chcela by som tam mať pre teba samozrejme, malé lúčne kvietky. Nie na celom oblečení to rozhodne nie no aspoň na rukávoch, ktoré by zdobili taký malý rám. Chcela by som aby si vždy ked by si ich mala na sebe spomenula si na to, že nespútanosť nemusí vždy znamenať niečo zlé.. niečo nebezpečné. Môže to byť krásne, skutočne krásne..“ ryn neodolala. Musela si ľahnúť do trávy a ruky si dať k telu pričom na malý moment zatvoriť oči. Chcela ju len počúvať, ten spev ktorým sa prihovárala, ktorý zo seba dostávala. Chcela len vnímať tento okamih a toto okolie, ktoré pre ňu mnoho znamenalo. Niekedy bolo ťažké pomyslieť si, že by toto miesto vedela niekedy vôbec opustiť. Je to tak krásne a niektoré zákutia tak záhadné, že ju to tešilo. Bolo to jediné miesto, ktoré mohla nazývať domovom, to rozhodne áno. ,,prosím ťa, spievaj. Spievaj tak ako ti hrdlo ráči.. chcem počuť ako sa to bude niesť vo vetre tohto okolia v tento moment..“ povedala Ryn tichým hlasom smerom k svojej terajšej spoločníčke.

Anonymní
Anonymní


Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Raduš Rieka za Sun Nov 11, 2018 3:22 pm

Radka u lady Darry strávila zopár dní, počas ktorých zistila, že život dvornej dámy nie je pre ňu stvorený. Nemôže povedať, že by si mladú Ryn neobľúbila, ale slobodné srdce túži po slobode. Túži roztiahnuť krídla a odletieť. V hrade sa ryšavá dievčina zo dňa na deň cítila čo raz viac ako v klietke a nepomohlo ani zlato, ktoré mala sľúbené od samozvaného lorda. Po pár dňoch opustila hrad, vyšla znova do sveta, aby ho mohla prebádať, zažiť nové a vzrušujúce dobrodružstvá. Na osud lady Darry samozrejme nemohla zabudnúť. Ležalo jej to príliš na srdci a preto využila všetok svoj um a samozrejme aj zlato ktoré dostala vyplatené od lorda bastarda, aby sa dostala do Riekotočí. Tou cestou sa jej začalo nové dobrodružstvo...


HRA S LADY DARRY UKONČENÁ
avatar
Raduš Rieka

Poèet pøíspìvkù : 18
Join date : 19. 08. 18

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Příběh - Radka Řeka

Příspěvek pro Sponsored content


Sponsored content


Návrat nahoru Goto down

Návrat nahoru


 
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru