Zimohrad - Komnaty

Goto down

Zimohrad - Komnaty

Příspěvek pro Admin za Sun Aug 05, 2018 6:34 pm

avatar
Admin
Admin

Poèet pøíspìvkù : 170
Join date : 07. 07. 18

Zobrazit informace o autorovi http://gameofthrones-rpg.forumotion.eu

Návrat nahoru Goto down

Re: Zimohrad - Komnaty

Příspěvek pro Raduš Rieka za Sat Nov 24, 2018 7:57 pm

Už niekoľko bolestných hodín vychádzali stony z jednej izby. Už niekoľko hodín sa vliekol boj o nový život, ktorý prichádzal na svet. Kruté bolesti, zvierajúce tak mladé telo. Kruté bolesti, ktoré prinesú to láskyplné stvorenie na svet. Vedela, ak prežije toto, prežije všetko. Nebolo to veru ľahké. Nebol pri nej nik, na kom jej skutočne záleží. Nebol pri nej nikto, kto by ju držal za ruku. Nebol pri nej nik, kto by sa spolu s ňou dokázal tešiť z príchodu dieťaťa na svet. Všetci boli preč a ona to veľmi dobre vedela. Ale nevzdávala sa. Bojovala o každý nádych, tlačila pri každom pokyne. Pot zalial jej telo, na pokyn pôrodnej ženy tlačila. Nebol pri nej nik, len ona, láskavý majster Luwin a dve ženy, aby pomáhali. Aby prinášali teplé uteráky, aby odniesli tie kravavé. Aby prinesli teplú vodu, či niečo iné, čo práve pôrodná žena potrebovala. Ešte jedno silné potlačenie, hlboký nádych a začula to. Plač. Plač nového života. a potom to pocítila. Tú úľavu, tú radosť. Všetko z nej rázom opadlo. Akoby nebola žiadna bolesť, akoby nebolo vôbec nič, len tá nesmierná radosť, ktorá prišla na svet.
Nadvihla hlavu, usmiala sa. Bodaj by nie. Videla to malé červené telíčko. Ešte skrčené, neumyté. Tieto chvíle sú v tomto svete vzácne. Keď príde na svet nový život. Nový človek, ktorý môže prispieť k tomu, aby bol svet krajší, radostnejší. V takýchto momentoch bývajú otcovia hrdí, lebo majú potomka. Bude naňho hrdý aj Robb? Bude vôbec chcieť vidieť tú malú žubrienku? Postará sa o nich? Boli to otázky, starosti s ktorými sa nemala komu zdôveriť. Nemala ich komu povedať, nemala sa s kým poradiť. Nechcela tým zaťažovať princeznú. Je to ešte len dieťa, ktoré má svoje vlastné starosti. A nemohla nikomu povedať, s kým v skutočnosti ostala v druhom stave. Aj keď má pocit, že mnohý na hrade to isto tušia. Či nie? Majster Luwin prestrihol pupočnú šnúru, pôrodná babica okúpala dieťa. Spoločne ho prezreli, či je zdravé. Bolo. I keď možno na severana trocha malé. Nevadí. Však ono ešte vyrastie a možno z neho bude riadny valibuk. Zabalili ho do teplej deky a podali matke.
Vybehli jej slzy. Natiahla svoje ruky, aby si mohla podržať svoje malé dieťa. Bola hrdá. Pritisla si to malé stvorenie k sebe. Bude milované, ochraňované. Nemohla sa naňho vynadívať. Nedokázala ani len vyjadriť, ako veľmi ho už teraz miluje. Usmiala sa cez slzy šťastia. Dieťatko prestalo plakať, konečne bolo u svojej mamy. Spokojné, zrejme i šťastné, ale unavené. Ženy pozbierali uteráky, vyniesli lavór s krvavou vodou. Odchádzali. Neostáva pri nej nik. Veď ju mali len odrodiť, prezrieť dieťa či je zdravé. Zvyšok už zostane na matke. Nech sa stará, keď si ho nechala. Radka však nemôže povedať, že by tu po nej ani pes neštekol. Mnohý ju tu majú radi a veľmi rýchlo sa roznieslo, že zachránila malú princeznú pred zlovlkom, tak že si ako odmenu vyslúžila vlastnú izbu, kde môže bývať aj s dieťaťom. Nebola to veľká izba. Skôr len taká malá, možno niekedy slúžila ako sklad na rôzne veci. Ale i to je viac, než si mohla želať. Dokonca dostala aj kolísku. Síce starú, ale žena ktorá jej to doniesla už to nepotrebuje. Dostala od skúsených matiek niekoľko rád, zopár látok vhodných na plienky, ktoré si bude samozrejme prať sama. Majster Luwin zatvoril za sebou dvere, aby čerstvej matke doprial súkromie a odpočinok.
avatar
Raduš Rieka

Poèet pøíspìvkù : 20
Join date : 19. 08. 18

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Zimohrad - Komnaty

Příspěvek pro Admin za Sun Dec 16, 2018 9:39 pm

Nebyl to jeden bolestný křik, který provázel ten čas Zimohrad. Byl to i jiný. Obě cizinky, obě dali život v cizí zemi. Přesto to nebylo nic podivného, spousta robat se narodila v jiné zemi než v které později vyrůstali. A toto nebylo výjimkou. Selyse Baratheon se nemohla dočkat onoho okamžiku. Byl to čirý zázrak. Sama nebyla dost mladá, aby porodila zdravé dítě, přesto se jí neopouštěla naděje. Věřila, že je toto znamení od Rudého boha. Že vyslyšel její modlitby a dá jí vytouženého syna. 
Rodila křičící dva dny po Radce. Mistr Luwin měl napilno. Odrodil zde veškeré děti lady Stark a činil tak i v případě cizinek v cizí zemi. Trvalo to neskutečně dlouhé hodiny, ale nakonec se za Selysiným křikem ozval i jiný. Dětský. Malé robě, jež poprvé vylezlo na tento svět. Mistr Luwin odstřihl pupeční šnůru a prohlásil nadšené matce, že je to chlapeček. Selyse padla úlevou na lůžko a již roztahovala náruč, aby jej přijala. Jenže mistra Luwina cosi zarazilo. Chlapeček máchal plačíc ručičkami, ale nožičky zůstaly zplihle viset. Přišly mu podivné. Jemně je promačkal a zhrozil se.
"To dítě nemá v nohou kosti," podíval se s vytřeštěnýma očima na lady Baratheon. Toto nikdy nespatřil. A nikdy nespatřil odpor v očích matky. Selyse složila ruce podél těla a odvrátila se.
"Dejte to pryč!" byl její jasný rozkaz. Mistr Luwin byl zmaten, ale nemínil matku rozrušovat. Doufal, že si to rozmyslí. Že jí pouze zasáhl šok. Dítě zavinul do přikrývky a vyšel s ním na chodbu. Choval jej ve své náruči, dokud se dítě neuklidnilo. Ale věděl, že brzy bude potřebovat napít a jediný, kdo tu nyní mohl posloužit v roli kojné, byla Radka.

avatar
Admin
Admin

Poèet pøíspìvkù : 170
Join date : 07. 07. 18

Zobrazit informace o autorovi http://gameofthrones-rpg.forumotion.eu

Návrat nahoru Goto down

Re: Zimohrad - Komnaty

Příspěvek pro Raduš Rieka za Sat Dec 22, 2018 11:16 am

Osrate plienky, plač, kojenie, chvíľu pokoj. Osrate plienky, plač, kojenie, chvíľu pokoj. Osrate plienky, plač, kojenie, chvíľu pokoj… Nikdy nekončiaci kolobeh, na ktorých žiadna z prvorodičiek nie je pripravená. Aj keď si myslí že je, tak mu to život po pár dňoch vyvráti. Nedostatok spánku, nervozita, povinnosti. Ani nevie, kde jej hlava stojí. Napriek tomu v tom našla svoju útechu. Nemá čas myslieť na vojnu, nemá čas myslieť na to, či je jej milovaný v poriadku a ako sa jej život vyvinie ďalej. Jej svetlými chvíľami bývajú tie časy, keď k nej zavíta princezná Shireen, no odkedy porodila svoje malé dieťa, svoju Žubrienku, tak všetok svoj voľný čas využíva na spánok. Nie že by mala pri malo dieťati voľný čas… A navyše musí koji dve malé deti. Jedno svoje, jedno cudzie.
Nemohla pochopiť, ako dokázala kráľovná Selyse odvrhnúť svojho syna. No keď si spomenie na to, že odvrhla aj svoju dcéru, príliš sa tomu nediví. Možno ju ten jej boh trestá za to, aká v skutočnosti je. Nielen navonok, ale hlavne vo svojom srdci. Človek sa môže pretvarovať, usmievať, vypúšťať z úst sladké, prekrásne slová. Môže sa na toho druhého usmievať sebekrajšie, ale ak má v srdci hnev, nenávisť… To bohovia vidia, cítia, trestajú za to. Veď malý Stellan nemôže za to, ako sa narodil. A nemôže za to ani kráľovná, ani kráľ. Tak kto potom? Občas nad tým rozmýšľala. Občas dovolila svojim myšlienkam zablúdiť k tejto ceste. No nie nadlho. Mala rada toho malého kripla. Bol zvláštny. Mal zvláštnu povahu, zvláštny pohľad v očiach. Akoby priam vycítil, aké pocity k nemu ľudia skutočne prechovávajú. Akoby nevnímal tie vonkajšie, tie hrané, ale tie skutočné, ktoré sa skrývali v srdci.
A Radka ho mala rada. Naozaj rada. Vedela že Stellan nie je jej dieťaťom a nikdy ani nebude, no mala ho rada ako svoje vlastné. Keď ho k nej majster priniesol v perinke, aby bol nakŕmený, robila to s láskou. Usmievala sa naňho, pohladila, dostával od nej preste to, čo mal dostávať od matky. Bolo to pre ňu zvláštne. Ako dokázala tak veľmi ľúbiť cudzie dieťa? Ako mohla Selyse to malé stvorenie tak veľmi nenávidieť? Nerozumela tomu. Malú Žubrienku neukracoval o materinskú lásku. Milovala ho veľmi, tak veľmi ako sa len dá. Venovala svojmu dieťaťu rovnakú pozornosť ako Stellanovi, i keď toho malého kripla mala pri sebe len v čase kojenia.
- Haju haju haju haj… Stíchol vietor, stíchol háj… - spievala im vždy potichu, zakaždým keď boli deti spokojne nakojený, aby ich uložila k spánku, aby im priviedla pokojné sny. Spievala obom, alebo im rozprávala pekné veci. Obe deti to potrebovali. Teraz boli malý, slabý, bezbranný s nie príliš dobrou vyhliadkou do budúcnosti.
- Neboj sa, len sa ničoho neboj. Vždy tu budú ľudia, ktorý ťa budú milovať. Naozaj milovať a nedovolia, aby sa ti niečo stalo - rozprávala obom. Nevedela aký osud ich stretne. Veď aký len môže stretnúť kripla a bastarda? Kam to môžu obaja doviesť? Môžu mať vôbec spokojný a šťastný život? Môžu. Ak budú mať okolo seba ľudí, ktorý ich budú mať naozaj radi. A to obaja mali.
avatar
Raduš Rieka

Poèet pøíspìvkù : 20
Join date : 19. 08. 18

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Zimohrad - Komnaty

Příspěvek pro Sponsored content


Sponsored content


Návrat nahoru Goto down

Návrat nahoru


 
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru